ZÁVÄZOK PRE ZEM
adopcia chráneného územia na Senianskych rybníkoch
(prepis rozhovoru redaktorky školského časopisu Záškolák s členkou Kolégia Zelenej školy Nikou Kalinovou a pánom Repelom, pracovníkom Slovenskej ornitologickej spoločnosti)
Redaktor: Ahoj, Nika.
Nika: Ahoj, Vika.
Redaktor: Chcela by som sa Ťa opýtať, čo Vás viedlo k myšlienke adoptovať si časť
chráneného územia na Senianskych rybníkoch?
Nika: Senianske rybníky sú jedinečným územím s výskytom okolo 290 druhov vtákov. Ich význam je celosvetový. Žiaci našej školy sa každoročne zúčastňujú na vítaní žeriavov, organizujeme rôzne exkurzie, výlety a stretnutia s pracovníkmi Slovenskej ornitologickej spoločnosti. A práve pri stretnutiach s nimi sme prišli na tento nápad.
Redaktor: A podarilo sa Vám to?
Nika: Áno. Naša škola si adoptovala územie vo Vtáčom raji na Senianskych rybníkoch. Je to územie na lúke Ostrovik neďaleko obce Senné. Stali sme sa tiež členmi Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Redaktor: A odkiaľ ste získali financie na túto adopciu?
Nika: Financie sme chceli získať predajom rastliniek žeruchy siatej. Vysadili sme ju do recyklovaných obalov od vajíčok. Napriek našej vytrvalej starostlivosti – rosili sme ju, vytvárali skleníkovú klímu – nám rastlinky vôbec nevyklíčili. Nechceli sme sa vzdať, a tak sme našli náhradné riešenie.
Redaktor: Na aké náhradné riešenie ste prišli a prečo vám žerucha nevyklíčila?
Nika: My, starší žiaci, sme prišli s nápadom žeruchu nahradiť maľovanými postavičkami z jednoduchého slaného cesta. Cesto bolo potrebné usušiť, a tak sme poprosili pani kuchárky o pomoc. A čo sa týka nevyklíčenej žeruchy, nechceli sme sa vzdať a začali sme pátrať. Semená nám bez problémov vyklíčili na mokrom obrúsku, zemina bola určená na výsadbu priesad. Z toho usudzujeme, že boli v poriadku. Nakoniec sme zistili, že príčinou boli pravdepodobne recyklované obaly, ktoré boli napustené látkami, ktoré bránili vyklíčeniu. O ďalšiu pomoc sme požiadal aj spolužiakov z chemického krúžku, ktorí nám prisľúbili, že nám pomôžu pri potvrdení našej hypotézy.
Redaktor: Ako ste zorganizovali predaj výrobkov z cesta?
Nika: Vo vestibule školy sme vytvorili propagačno-predajný stánok, kde si mohli spolužiaci, rodičia i pani učitelia zakúpiť naše výrobky za symbolický poplatok. K tomu si ešte každý mohol vybrať aj nálepku s vtáčím druhom žijúcim na Senianskych rybníkoch, prečítať si zaujímavé informácie, porozprávať sa, opýtať sa, čo ho zaujímalo.
Redaktor: Ako budete využívať financie z predaja?
Nika: Peniaze budeme využívať pri organizovaní rôznych podujatí Vo vtáčom raji. Budú to nielen brigády na vyčistenie územia, ale aj exkurzie, zaujímavé hodiny v prírode. Rozhodli sme sa zakúpiť aj ďalekohľad a doplniť našu školskú knižnicu o nové prírodopisné knihy a encyklopédie.
V: Dobrý deň, pán Repel, chcela by som sa Vás opýtať, k čomu sa naša škola zaviazala, ako si predstavujete našu ďalšiu spoluprácu?
p. Repel: Deti sa budú zúčastňovať na pravidelnom čistení a udržiavaní adoptovaného územia, pomáhať pri organizovaní akcií pre verejnosť, angažovať sa v dobrovoľníckych táboroch, monitorovaní vtáctva a podobne Myslím, že každý mi dá za pravdu, že učiť sa v prírode je lepšie, ako sedieť v lavici. Budú mať možnosť poznávať druhy živočíchov priamo na mieste, kde žijú, oboznámiť sa s ich spôsobom života, jedinečnosťou, potravou a podobne.
Poďakovanie Slovenskej ornitologickej spoločnosti – klikni na nadpis
