SLOVENSKÝ JAZYK

Charakteristika predmetu

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie schopností na písomnej a ústnej úrovni. Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter. Spája jazykovú, slohovú, literárnu zložku, písanie a čítanie. Slovenský jazyk má nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získavanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré
by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.

1. ročník

V 1. ročníku má tento predmet prioritné a špecifické postavenie. Jazykové vyučovaniev 1. ročníku  nadväzuje na návyky a zručností získané v predškolskom období. K hlavným aspektom v tomto predmete patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalosti z oblasti literatúry na elementárnej úrovni. Na
hodinách písania si žiaci osvojujú predpísané tvary písmen a číslic.
V oblasti slohu sa učia vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch.

2. ročník

Prvoradým cieľom a základnou úlohou u žiakov 2.ročníka je vytvoriť komunikačné zručnosti – počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. V receptívnej oblasti realizujú  činností, pri ktorých dostávajú informácie a myšlienky z vonkajších zdrojov. Spájajú počúvanie a čítanie. Sú to dva základné spôsoby prijímania informácii od iných. V produktívnej oblasti žiaci realizujú svoje myšlienky a informácie a delia sa s nimi s inými žiakmi. Ide o oblasť hovorenia a písania v ktorej sa produkujú zmysluplné myšlienky a rôzne informácie prostredníctvom slov.

3. ročník

V 3. ročníku si žiaci osvojujú pojmy v jazykovej zložke, čítaní a literárnej výchove. Zdokonaľuje sa čítanie s porozumením. Žiaci si rozširujú pojmy v literárnej výchove. V súlade s jazykovým vyučovaním sa zdokonaľuje rukopis žiakov tak, aby sa dosiahla plynulosť, čitateľnosť a primeraná rýchlosť písania. Žiaci si
osvojujú správne používanie domácich slov, v ktorých koreni po obojakých spoluhláskach píšeme y/ý so zdôvodnením pravopisu a aplikáciou v konkrétnych jazykových javov. Učia sa správne vyjadrovať  a správne
argumentovať. Rozprávajú sa na rôzne im blízke témy tak, aby nevybočovali z kontextu  a na druhej strane
dokázali aktívne počúvať a reagovať na ne.

4. ročník

Slovenský jazyk vo 4. ročníku zahŕňa jazykovú zložku, slohovú zložku, písanie, čítanie a literárnu výchovu. Žiaci si osvojujú si základy pravopisnej normy – vybrané slová. Učia sa využívať poznatky o slovných druhoch pri
tvorbe textov. Utvrdzujú si návyky správneho a estetického písania. U žiakov sa pestuje láska a úcta k materinskému jazyku. Osvojujú si výslovnostnú normu  a cvičia sa v správnej artikulácii. Učia sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne zatrieďovať do systému. Cvičia sa
v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe vlastných textov.
Zdokonaľujú sa v čítaní s porozumením, verejnej prezentácií textov a rozširujú si pojmy v rámci literárnej výchovy.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy, ale naučiť ich ústne a písomne komunikovať na primeranej úrovni.

Cieľom vyučovania  je predovšetkým:

  • osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma
  • viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitie v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)
  • využívať rôzne techniky a druhy čítania s porozumením
  • posilniť čitateľskú gramotnosť

 

MATEMATIKA

Charakteristika predmetu

Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na vyžívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na rovnakom princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách.
Takýmto spôsobom nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Vyučovanie tohto predmetu nadväzuje na skúsenosti matematického charakteru, ktoré žiaci získali v predškolskom období. Zovšeobecňovaním názorných predstáv a praktických skúseností sa systematicky utvárajú a rozvíjajú ich matematické vedomosti, zručnosti a návyky v súlade s vekovými a psychickými osobitosťami žiakov.

1. ročník

V prvom ročníku základnej školy žiaci získavajú a osvojujú si elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi postavené na predchádzajúcich skúsenostiach z predškolského obdobia.

2. ročník

V druhom ročníku si žiaci osvojujú elementárne matematické poznatky z oblasti aritmetiky, algebry a geometrie. Sú vedení k pochopeniu, aplikácií získaných vedomostí a zručností v primeraných úlohách a  praktických cvičeniach.

3. ročník

Žiaci v treťom ročníku sú okrem rozšírenia základných vedomostí a zručností z oblasti aritmetiky, algebry a geometrie  vedení k objaveniu, pochopeniu a aplikácii primeraných súvislostí jednak vo vnútri jednotlivých oblastí matematiky, ale aj medzi týmito oblasťami. Námetmi slovných úloh a motiváciou pri zavedení niektorých pojmov sa vyučovanie matematiky  podieľa na prehlbovaní  ekologickej, zdravotnej a mravnej výchovy.

4. ročník

Vo štvrtom ročníku si žiaci ešte viac prehlbujú a upevňujú vedomosti a zručnosti z oblasti aritmetiky, algebry a geometrie. Sú vedení k objavovaniu, pochopeniu a k aplikovaniu im primeraných súvislostí nielen v oblasti matematiky, ale aj v iných oblastiach.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom vyučovania matematiky je uspokojenie tých matematických potrieb detí, ktoré im nastoľuje každodenný život. Nie menej dôležité je pripraviť ich na získanie základného a stredného vzdelania z matematiky. Riešením slovných úloh sú žiaci vedení k aplikácii získaných poznatkov v bežnej praxi pri nákupoch, meraniach a pod.

Svojím obsahom a metódami práce vyučovanie matematiky prispieva k rozvoju tvorivých schopností, myšlienkových operácií, priestorovej predstavivosti, k vytrvalosti, pracovitosti, vôľových čŕt osobnosti žiaka a pod. V súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti a písomne rozvíjať numerické zručnosti žiakov.

Na základe skúseností a činností rozvíjanie orientácie žiakov v rovine a v priestore.

Riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a realitou. Na základe  využitia induktívnych  metód získavania nových vedomostí, zručnosti a postojov rozvíjať  matematické nazeranie, logické a kritické myslenie.

Systematické vedenie žiakov k získavaniu skúseností s významom  matematizácie reálnej situácie, tvorby matematických modelov a tým k  poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model. Dostať sa bližšie k dennej praxi.

Spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní  schopností žiakov používať  prostriedky IKT (kalkulátory, počítače)  k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií.

Viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností  súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa, k zabezpečeniu relevantných zdrojov informácií a vytvoreniu si optimálnych podmienok na učenie sa.

 

INFORMATICKÁ VÝCHOVA

Charakteristika  predmetu

Informatika vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Na 1. stupni ZŠ sa budujú základy predmetu informatika a preto sa názov predmetu prispôsobil na informatická výchova. Poslaním vyučovania informatiky alebo informatickej výchovy je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a technik používaných pri práci s údajmi a to ku informácii v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. Vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad.

V predmete informatika, informatická výchova je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasne technológie. Dostupne technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

2. ročník, 3. ročník, 4. ročník

Tento predmet zahŕňa tieto tematické okruhy: informácie okolo nás, komunikácia prostredníctvom IKT, postupy, riešenie problémov , algoritmické myslenie, princípy fungovania IKT, informačná spoločnosť. Obsah učiva  z týchto okruhov je rozpracovaný do jednotlivých ročníkov, pričom sa rešpektujú individuálne, vekové osobitosti a úroveň vedomostí, zručností a návykov získaných v danom ročníku. Žiaci sa  postupne zoznamujú s počítačom a možnosťami jeho využitia v praktickom každodennom živote. V rámci medzipredmetových vzťahov si precvičujú učivo aj z iných predmetov, získavajú ďalšie vedomosti a informácie, čím sa rozvíja ich tvorivé myslenie a estetické cítenie.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom informatickej výchovy na 1.stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácii obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov získať základne zručnosti v používaní počítača. V rámci medzi predmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácii precvičujú základne učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch. Dôraz netreba klásť na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie možnosti, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach.

Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.

 

PRÍRODOVEDA

Charakteristika predmetu

Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

1. ročník, 2. ročník, 3. ročník, 4. ročník

Predmet prírodoveda je za zameraný v jednotlivých ročníkoch na aktívnu manipuláciu s predmetmi a materiálmi s ktorými sa žiaci bežne stretávajú. Žiaci sú usmerňovaní k skúmaniu čiastkových aspektov situácií tak, aby sa vzhľadom k ich veku a životným skúsenostiam rozvíjala schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok, aby porovnávali jednotlivé materiály ale aj situácie. Sú vedení aby identifikovali podstatné znaky objektov a premenlivé znaky. Žiaci sa učia vyjadrovať svoje predstavy a zovšeobecňovať viacnásobné pozorovania. 3. a 4. ročník je zameraný obsahovo činnostne, čím sa rozvíjajú ich kognitívne
schopnosti a praktické zručnosti.

Ciele vyučovacieho predmetu

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň.

Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:

– spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

– rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.

– rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

– opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

– rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

– nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

– tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.

– uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

– poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

 

VLASTIVEDA

Charakteristika predmetu

Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja, regiónu a samotnej obci.

Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých vecí a potrebujú na ne odpoveď. Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovo naplnená emotívnym (dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy alebo partie kamarátov. Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej republiky musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda by ma la byť činnostným obsahom. Odporúčame aj vychádzky s vlastivedným námetom (ktorá má motivačný charakter pre vyučovanie vlastivedy ale tieto vychádzky alebo výlety sú náročné z hľadiska bezpečnosti. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym, historickým prepojením Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede. (Cestujeme po Slovensku) žiaci spoznajú najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a na čítaní zjednodušenej mapy.

2. ročník

Žiaci sa učia rozprávať o svojej krajine. Získavajú elementárne poznatky, ktoré sú obsahom predmetu v tomto ročníku.
Rôznymi zaujímavými formami a metódami si utvárajú vzťah k svojmu rodnému kraju, spoznávajú zaujímavé časti Slovenska.

3. ročník

V treťom ročníku si rozširujú vedomosti o Slovensku a j prostredníctvom obrázkov, internetu, kníh, rozprávok.
Spoznávajú Slovensko, jeho prírodné tajomstvá, pamiatky, jeho minulosť a j súčasnosť.

4.ročník

Žiaci si naďalej zdokonaľujú zručnosti práce s mapou, vedia do mapy zakresľovať členitosť terénu, rieky, pohoria a pod. Naďalej získavajú informácie o vlastnom kraji a jeho osobitostiach. Prostredníctvom internetu, náučnej literatúry, rozprávok a povestí získavajú poznatky o našich najväčších mestách, ich kultúre, doprave,
priemysle, histórii a ďalších zaujímavostiach. Získavajú poznatky o historických regiónoch Slovenska
ako aj o základoch  ochrany prírody a ochrany zdravia.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom vyučovania vlastivedy  je:

  • podporovať chuť učiť sa,
  • rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,
  • všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,
  • prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí, v triede, škole, obci,
  • vedieť pracovať s náčrtmi napr. triedy, školy, blízkeho okolia , ktoré vedú k zručnosti pracovať s plánom obce , orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest,
  • vnímať jedinečnosť prírodných výtvorov v okolí a rozvíjať záujem objavovať a vysvetľovať,
  • rozumieť znakom, ikonám,
  • hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať,
  • diskutovať o návrhoch,
  • vnímať krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa vážiť si ich a chrániť.

 

HUDOBNÁ VÝCHOVA

Charakteristika  predmetu

Hudobná výchova je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze hudobných a hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich záujem o elementárne muzicírovanie a postupne aj záujem
o hlbšie vzdelanie z oblasti hudby a umenia.

Na primárnom stupni vzdelávania sa prirodzene a plynule nadväzuje na posilňovanie vrodených a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného vnímania obrazov a modelov okolitého sveta. Úlohou je sprostredkovať národné a svetové kultúrne dedičstvo a prispieť k položeniu základov všeobecnej vzdelanosti národa. Samotná hudba a hudobné aktivity žiakov majú byť pre
nich súčasne hrou a predmetom experimentovania, zdrojom objaviteľských prístupov k hudobnému poznaniu.

Sústava hudobných činností je rozšírená o hudobno-dramatické činnosti, ktoré spájajú v sebe hudobné činnosti, ako aj skúsenosti, zručnosti a vedomosti z literárnej, dramatickej, etickej, výtvarnej a telesnej výchovy na báze zážitkového učenia. Hudobné činnosti predstavujú najrozmanitejšie formy styku žiaka s hudbou, dávajú možnosť spájať hudbu so slovom, pohybom, hrou na detských hudobných nástrojoch. Tvoria základný
prostriedok na rozvíjanie všeobecných a hudobných schopností žiakov.
Hudobné činnosti sa majú vzájomne dopĺňať a podporovať.

V prvých ročníkoch primárneho vzdelávania majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné, hudobno-pohybové, inštrumentálne, podporené percepčnými a hudobno-dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť, aby sa každý žiak prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta.

Prostredníctvom individuálneho prístupu by sa mali zapájať do jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov bez strachu z osobného zlyhania. Hudobná činnosť musí byť zameraná na splniteľnosť, stimuláciu najschopnejších žiakov, povzbudzovanie menej nadaných a podporovanie najslabších žiakov. V primárnom vzdelávaní je potrebné dodržiavať postup: od hudobných zážitkov k vedomostiam. Hudobná výchova pomáha rozvíjať citový svet žiakov v atmosfére radosti a lásky, formou dialógu učiteľa so žiakmi – bez autoritárstva a tlaku na hromadené vedomosti.

Výsledok hudobno – výchovnej práce ovplyvňuje učiteľ, ktorý je schopný naplniť požiadavky školského vzdelávacieho programu tak, aby aj prostredníctvom hudby formoval osobnosť žiakov.

1. ročník

V prvom ročníku predmet hudobná výchova nadväzuje na hrové činnosti predprimárneho vzdelávania. Žiaci poznávajú a osvojujú si ľudové piesne, riekanky, počúvajú hudobné skladby, pričom sa prehlbuje záujem o hudbu a hudobné prejavy najmä prostredníctvom hrových činností a aktivít.

2. ročník

Aj v druhom ročníku majú prevahu hudobné prejavy : vokálno  – intonačné, hudobno – pohybové, inštrumentálne podporené percepčnými a hudobno – dramatickými činnosťami, pričom sa žiaci zapájajú do jednotlivých hudobných činností. Zámerom je zapájanie každého žiaka do jednotlivých hudobných aktivít prostredníctvom rôznych zážitkových, skúsenostných a iných metód, ktorými sa prehlbuje záujem o hudbu a hudobné prejavy a činnosti.

3. ročník

V treťom ročníku majú významné miesto hudobno – pohybové a inštrumentálne činnosti, ktoré aktivizujú žiakov a j k experimentovaniu s hudbou, rozvíjajú tvorivosť a hudobné myslenie. Žiaci si osvojujú základné
teoretické poznatky, ktoré sa vyvodzuje z piesne a hudobnej skladby. Základom je pochopenie, nie definovanie. Prostredníctvom percepčných činností spoznávajú štruktúru primeraných hudobných diel.

4. ročník

V štvrtom ročníku si žiaci prostredníctvom poznania a interpretácie slovenských ľudových piesní rôznych folklórnych oblastí Slovenska osvojujú hudobný materinský jazyk. Poznajú slovenské zvykoslovie, jeho umelecké spracovanie hudobnými skladateľmi rôznych dôb a takto získavajú pevný základ národnej
identity a vlastenectva.

Ciele vyučovacieho predmetu

Hudobná výchova pomáha rozvíjať citový svet žiakov v otvorenej atmosfére radosti, lásky. Formuje mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole i v rodine, prehlbuje ich pozitívny vzťah k prírode, napomáha ich socializácii v kontexte regiónu i celej spoločnosti. Posilňuje ich vrodené prirodzené predpoklady a sklony k hravosti, spontánnosti, ich vnímanie obrazov a modelov okolitého sveta. Vedie ich k uvedomovaniu ich mravných i estetických hodnôt.

Kognitívne ciele:

–  poznávať svet zvukov a hudby na báze a princípoch detskej hry a jej foriem

–  prostredníctvom hudobných aktivít získať základy hudobných vedomostí, hudobného jazyka, výrazových prostriedkov, učiť sa s nimi tvorivo pracovať

–  prispievať k rozvoju osobnosti žiaka, jeho hudobnosti prostredníctvom na seba nadväzujúcich hudobných činností

–  zvládnuť prechod od spontánnych hudobných hier k hrám s pravidlami a zámernej práci s hudobným materiálom

–  poznávať zákonitosti tvorby hudobných diel, vybrané umelecké diela

–  získať základy hudobného myslenia a hudobno-estetického vedomia

Socioafektívne ciele:

–  uvedomovanie si mravných a estetických hodnôt, otvorenosť a tvorivosť

–  empaticky pristupovať k pochopeniu umeleckých diel a asertívne vyjadrovať vlastné názory a postoje

–  získať schopnosti spolupracovať v tíme, vedieť plánovať, realizovať a prezentovať vlastnú prácu

–  chápať umenie v súvislostiach ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života

 

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

Charakteristika predmetu

Výtvarná výchova primárneho vzdelávania je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúseností
získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby  a sebavyjadrovania – rozvíja
osobnosť žiaka v úplnosti jeho cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto výtvarná výchova napĺňa svoje jedinečné poslanie v celom edukačnom procese. Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti (zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť). Predmet výtvarná výchova v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení- dizajn v jeho rôznych polohách, fotografiu, architektúru, elektronické média a multimédia (video a film).

Na primárnom stupni  výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť
objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv. Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami v priebehu postupného dospievania žiaka, vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory

1. ročník, 2. ročník, 3. ročník, 4. ročník

Tento predmet sa realizuje v zložkách: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej, pričom sa
jednotlivé zložky prelínajú. Metodickým východiskom predmetu sú zážitkové procesy, témy, námety zobrazovania a reflexia diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Výtvarná výchova sa realizuje prostredníctvom kognitívnych, senzorických a socioafektívnych cieľov. Obsah predmetu je tvorený sústavou edukačných tém, ktoré sú zoradené v metodických radoch v rámci jednotlivých ročníkov, pričom sa
postupne v jednotlivých ročníkoch rozvíjajú vedomosti, zručnosti a spôsobilosti: formálne, technické, mentálne a utvárajú sa postoje žiakov. Výtvarná výchova v 1., v 2. a v  3. ročníku nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti. Výtvarné činnosti sú pre žiakov hrovými činnosťami v ktorých si materializujú vlastné predstavy v tvorivom
procese, ktorý sa vedie od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu, pričom sa formujú vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory.

Ciele vyučovacieho predmetu

Kognitívne ciele:

Učiť žiakov poznať, používať jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy a vybrané techniky.

Senzomotorické ciele:

Prostredníctvom výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť, predstavivosť a fantáziu v jej základných, všeobecne
uplatniteľných  princípoch.

Socioafektívne ciele:

Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie,
intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie,

 

TELESNÁ VÝCHOVA

Charakteristika predmetu

Zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii je dominantne na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne, teoretické a praktické vzdelanie z oblasti športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov
mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú a jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu-
pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov.

1. ročník, 2. ročník, 3. ročník, 4. ročník

Predmet telesná výchova sa realizuje v 1., v 2.,  v 3. a v 4. ročníku v týchto tematických celkoch: základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti, manipulačné , pohybové  a prípravné športové hry , kreatívne a estetické pohybové činnosti, psychomotorické cvičenia a hry, aktivity v prírode a sezónne  pohybové činnosti. Žiaci získavajú elementárne teoretické vedomosti a praktické zručnosti a návyky, formujú sa ich postoje pričom sa telesne, pohybovo zdokonaľujú, upevňuje sa ich zdravie, zdatnosť a pohybová výkonnosť. Tento predmet má svoje špecifické postavenie. V každom tematickom celku sa vytvára priestor pre sebapoznávanie žiakov prostredníctvom pohybu, pohybovú improvizáciu a rozvíja sa ich  tvorivosť.

Ciele vyučovacieho predmetu

Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávacej oblasti ,,Zdravie a pohyb“ platných pre celú školskú telesnú výchovu.

  • Podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti
  • Podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách
  • Formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, športu
  • Kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela
  • Vytvárať podmienky pre optimálny rozvoj zdravotne orientovanej zdatnosti
  • Podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie
  • Uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti

Hlavný cieľ TEV: Pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu
s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti.

Cieľ zameraný na osobnostný rozvoj: Mať vytvorenú veku primeranú predstavu o vlastných pohybových
možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako celku i po  stránke
kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.

Cieľ zameraný na zdravie: Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní
vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú zodpovednosť za vlastné zdravie.

Cieľ zameraný na motoriku: Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky
súvisiace  so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti, preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových činností.

Cieľ zameraný na postoje: Prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote.

 

PRACOVNÉ VYUČOVANIE

Charakteristika predmetu

Pracovné vyučovanie pozostáva z dvoch samostatných zložiek – technických a pestovateľských prác.
Rovnomerné zastúpenie obidvoch zložiek môže učiteľ meniť podľa potrieb a podmienok školy alebo podľa záujmov žiakov až po rozsah povinného učiva. Vo voliteľnej časti učiva môžu byť zaradené aj učivá z dopravnej výchovy, environmentálnej výchovy a informatickej výchovy.

Cieľom technických prác je pochopiť význam techniky ako zložky ľudskej kultúry, kde človek za pomoci
vied ovláda prírodné sily a využíva prírodné bohatstvo. Žiaci sa majú oboznámiť s pozitívnymi aj negatívnymi dôsledkami techniky. Naučiť sa riešiť jednoduché technické problémy, ktoré sú zamerané na rozvoj technického myslenia a technickej tvorivosti. Oboznamovať sa s vlastnosťami technických materiálov.

Cieľom pestovateľských prác je aktívne a praktickou činnosťou oboznámiť žiakov so základnými
biologickými zákonmi. Učia sa chápať podstatu javov, ich zákonitosti a poznávajú úlohu zásahov človeka do prírody. Naučiť sa spájať teoretické poznatky s praktickými pestovateľskými činnosťami. Viesť deti k aktívnej
ochrane prírody a tvorbe životného prostredia prostredníctvom vlastnej práce.

Je potrebné viesť žiakov k pozitívnemu vzťahu k práci, tvorivému uplatneniu poznatkov a k schopnosti
prekonávať problémy a prekážky.

4. ročník

Vzdelávací obsah je rozdelený do 5 tematických celkov:

1. Tvorivé využitie technických materiálov

2. Základy konštruovania

3. Starostlivosť o životné prostredie

4. Stravovanie a príprava jedál

5. Ľudové tradície a remeslá

Ciele

Ciele vychádzajú zo všeobecných požiadaviek vedecko-technickej gramotnosti i zo všeobecných cieľov primárneho vzdelávania. Patrí tu predovšetkým :

1. výchova vzťahu k technike,

2. výchova o technike a

3. výchova prostredníctvom techniky.

V rovine hodnôt a postojov sú to:

Kognitívne ciele:

–   porozumieť základným technickým problémom

–   poznávať základné životné potreby rastlín

–   poznať základnú techniku v domácnosti a bezpečnú manipuláciu s ňou

V rovine pracovných činností a zručností je cieľom:

–  získavať pracovné skúsenosti a zručnosti

–  pestovanie a ošetrovanie základných druhov rastlín

–  spôsobilosť v oblasti konštruovania a plánovania

Socioefektívne ciele:

–  správne pochopiť úlohu techniky v spoločnosti

–  uvedomiť si ako technika vplýva na náš život

–  rozvíjať osobnostné vlastnosti

–  pestovať zodpovednosť za kvalitu svojej práce

–  rozvíjať morálne a vôľové vlastnosti