Pojmové mapy – pojmové mapovanie
Aby mohol učiteľ realizovať zmeny vo výchovno-vzdelávacom procese, musí byť na to dostatočne pripravený. Musí mať tie kompetencie a zručnosti, ktoré chce odovzdať žiakovi, aby mu uľahčili učenie a orientáciu v nových poznatkoch. Jedným z takých nástrojov je pojmová mapa – pojmové mapovanie.
Dňa 9. apríla 2010 pod vedením lektorov PaedDr. A. Leškovej, PhD. a Ing. P. Tarábka, PhD. zúčastnili sa učitelia I. a II. stupňa našej školy 1. cyklu kurzu zameraného na vytváranie pojmových máp, ktorý je úvodom do vzdelávania na vytváranie pojmových máp, overovanie pojmových máp a priamu prácu so žiakmi, ktorí sa týmto spôsobom učia triediť nové poznatky, spájať ich do ucelených celkov.
Je to ďalšia z aktivít projektu Škola, v ktorej sa všetci učia ako poznávať veci okolo nás financovaného zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu zameraného na Premenu tradičnej školy na modernú.
V prílohe uvádzame niekoľko teoretických východísk, s ktorými sa učitelia zoznámili 9. apríla 2010.
Teoretické východiská k pojmovým mapám
Osvojovanie si pojmov a logických operácií, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom pojmového učenia, má v ľudskom učení mimoriadne dôležitú úlohu. Maršalová (pozri: L.Ďurič a kol., 1988) charakterizuje pojmové učenie ako osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety, ktoré však popri svojej odlišnosti vykazujú nejaké spoločné črty. Psychológia skúma pojmy ako súčasť duševného života človeka.
V psychológii učenia pojmy vystupujú ako mimoriadne pohyblivé, dynamické javy, ktoré ťažko možno vtesnať do nejakej logickej kategórie.
Význam pojmov sa u jednotlivcov môže neustále meniť podľa narastanie skúseností a poznatkov o ich obsahu. Úplne ináč chápe pojem „srdcová činnosť“ žiak základnej školy a ináč študent medicíny.
Pri pojmovom učení sa stretávame s dvoma procesmi:
– tvorenie pojmov
– osvojenie pojmov.
Tieto procesy však nie sú od seba striktne oddelené, ale vyskytujú sa spolu, vzájomne sa podmieňujú a doplňujú a práve ich kombinácia sa nazýva pojmovým učením.
Pri tvorení pojmov sa najčastejšie uplatňujú procesy analýzy a syntézy, ktoré sú však rozlične zastúpené v jednotlivých etapách utvárania pojmov. Tak napr. v prvých fázach utvárania pojmov sa u žiakov stretávame s elementárnou generalizáciou. Chýba tu ešte proces analýzy.
Napríklad, keď sa skúmal vzťah medzi slovom motýľ a pojmom hmyz a vták, deti všeobecne považovali motýľa viac za vtáka ako za hmyz. Po počiatočnej generalizácii (v danom prípade generalizovali na základe toho, že tak motýľ, ako aj vták majú krídla), kde pri pojmovom učení, kde prevláda proces syntézy, nastupuje diferenciácia, t.j. odlišovanie jednotlivých znakov a vlastností predmetov a javov.
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím tu prevláda proces analýzy. Aj takéto učenie však môže byť ešte neúplné a často chybné, pretože pri vyzdvihovaní jednotlivých prvkov učiva žiak ešte nechápe podstatu problému.
Pri utváraní pojmov má významné miesto proces abstrakcie, ktorý sa v psychológii chápe ako myšlienková operácia, v dôsledku ktorej sa z predmetov alebo javov vynechávajú alebo vypúšťajú nepodstatné vlastnosti a znaky, pričom podstatné, typické vlastnosti a znaky nadobúdajú dominantné postavenie.
Opierajúc sa o tieto a ďalšie teoretické východiská pracovali učitelia pod vedením lektorov Dr. J. Tarábka, CSc. a Ing. P.Tarábka, PhD. v dňoch 23.04.2010 a 24.04.2010 na vytváraní pojmových máp v súlade s princípmi tvorby pojmových máp. Vytvárali :
– sémantické pojmové mapy
– kognitívne mapy
– objektové mapy.
Venovali sa analýze pojmových máp ako nástrojov zisťovania znalostí a porozumenia pojmov, transformatívnému modelovaniu pojmov a manipulatívnym aktivitám vytvárania pojmov pomocou experimentálnych súprav.
Získané kompetencie budú následne aplikovať vo výchovnovzdelávacom procese pri tvorbe pojmových máp žiakmi, ale i uplatňovaní pojmových máp ako jednej z foriem a metód práce učiteľa.
Kurz Pojmové mapy 23.-24.04.2010 Michalovce – učebné texty