ZÁVÄZOK PRE ZEM

adopcia chráneného územia na Senianskych rybníkoch

(prepis rozhovoru redaktorky školského časopisu Záškolák s členkou Kolégia Zelenej školy Nikou Kalinovou a pánom Repelom, pracovníkom Slovenskej ornitologickej spoločnosti)

Redaktor: Ahoj, Nika.

Nika: Ahoj, Vika.

Redaktor: Chcela by som sa Ťa opýtať, čo Vás viedlo k myšlienke adoptovať si časť

chráneného územia na Senianskych rybníkoch?

Nika: Senianske rybníky sú jedinečným územím s výskytom okolo 290 druhov vtákov. Ich  význam je celosvetový. Žiaci našej školy sa každoročne zúčastňujú  na vítaní žeriavov, organizujeme rôzne exkurzie, výlety a stretnutia s pracovníkmi Slovenskej ornitologickej spoločnosti. A práve pri stretnutiach s nimi sme prišli na tento nápad.

Redaktor: A podarilo sa Vám to?

Nika:  Áno. Naša škola si adoptovala územie vo Vtáčom raji na Senianskych rybníkoch. Je to územie na lúke Ostrovik neďaleko obce Senné. Stali sme sa tiež členmi Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Redaktor: A odkiaľ ste získali financie na túto adopciu?

Nika: Financie sme chceli získať predajom rastliniek žeruchy siatej. Vysadili sme ju do recyklovaných obalov od vajíčok. Napriek našej vytrvalej starostlivosti – rosili sme ju, vytvárali  skleníkovú  klímu – nám rastlinky vôbec nevyklíčili. Nechceli sme sa vzdať, a tak sme našli náhradné riešenie.

Redaktor: Na aké náhradné riešenie ste prišli a prečo vám žerucha nevyklíčila?

Nika: My, starší žiaci, sme prišli s nápadom  žeruchu nahradiť maľovanými postavičkami z jednoduchého slaného cesta.  Cesto bolo potrebné usušiť, a tak sme poprosili pani kuchárky o pomoc. A čo sa týka nevyklíčenej  žeruchy, nechceli sme sa vzdať a začali sme pátrať. Semená nám  bez problémov vyklíčili na mokrom obrúsku, zemina bola určená na výsadbu priesad.  Z toho usudzujeme, že boli v poriadku.  Nakoniec sme zistili, že príčinou boli pravdepodobne recyklované obaly, ktoré boli  napustené látkami, ktoré bránili vyklíčeniu. O ďalšiu pomoc sme požiadal aj spolužiakov z chemického krúžku, ktorí nám prisľúbili, že nám pomôžu pri potvrdení našej hypotézy.

Redaktor: Ako ste zorganizovali predaj výrobkov z cesta?

Nika: Vo vestibule školy sme  vytvorili propagačno-predajný stánok, kde si mohli spolužiaci, rodičia i pani učitelia zakúpiť naše výrobky za symbolický poplatok. K tomu si ešte každý mohol vybrať aj nálepku s vtáčím druhom žijúcim na  Senianskych rybníkoch, prečítať  si  zaujímavé informácie, porozprávať sa, opýtať sa, čo ho zaujímalo.

Redaktor: Ako budete využívať financie z predaja?

Nika: Peniaze budeme  využívať pri organizovaní rôznych podujatí  Vo vtáčom raji. Budú to nielen  brigády na vyčistenie územia, ale aj exkurzie, zaujímavé hodiny v prírode.  Rozhodli sme sa zakúpiť aj ďalekohľad a doplniť našu školskú knižnicu o nové prírodopisné  knihy a encyklopédie.

V: Dobrý deň, pán Repel, chcela by som sa Vás opýtať, k čomu sa naša škola zaviazala, ako si predstavujete našu ďalšiu spoluprácu?

p. Repel: Deti sa budú zúčastňovať na pravidelnom čistení a  udržiavaní adoptovaného územia, pomáhať pri organizovaní akcií pre verejnosť, angažovať sa  v dobrovoľníckych táboroch, monitorovaní vtáctva a podobne  Myslím, že každý mi dá za pravdu, že učiť sa v prírode je lepšie, ako sedieť v lavici.  Budú mať možnosť poznávať druhy  živočíchov priamo na mieste, kde žijú,  oboznámiť  sa s ich spôsobom života, jedinečnosťou, potravou a podobne.

Poďakovanie Slovenskej ornitologickej spoločnosti – klikni na nadpis