Charakteristika predmetu BIO
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a živej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote,rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútornýmštruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
5. ročník:
Učivo v 5. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky (les, voda, pole a lúka ), poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr.
1. Príroda a život
2. Život v lese
3. Život vo vode a na brehu
4. Život na poliach a lúkach
6. ročník:
Učivo 6. ročníka nadväzuje na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a 5. ročníka. Jeden z tématických celkov je zameraný na poznávanie jednotlivých organizmov a vzťahov medzi organizmami žijúcimi v blízkosti ľudských obydlí. Ďalšie tématické celky sú orientované na poznávanie stavby tela živých organizmov od ich najjednoduchších foriem po zložitejšie formy (vírusy, baktérie, huby, rastliny, živočíchy – bezstavovce).
1. Život s človekom a v ľudských sídlach
2. Základná štruktúra života
3. Živé organizmy a ich stavba
4. Stavba tela rastlín a húb
5. Stavba tela bezstavovcov
7. ročník:
Štruktúra učiva v 7. ročníku umožňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko – fyziologických poznatkov, smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie a osvojovanie si zdravého životného štýlu o ochranu pred škodlivými vplyvmi.
1. Stavba tela stavovcov
2. Človek a jeho telo
3. Zdravie a život človeka
8. ročník:
Štruktúra učiva v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode.
1. Neživá príroda a jej poznávanie
2. Zem a jej stavba
3. Stavebné jednotky zemskej kôry
4. Geologické procesy a dejiny Zeme
5. Podmienky života a vzťahy organizmov
9. ročník:
Obsah učiva je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane.
1. Základné znaky a životné procesy organizmov
2. Dedičnosť a jej podstata
3. Životné prostredie organizmov a človeka
Charakteristika predmetu FYZ
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa ma žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možne len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
6. ročník
Žiak má dospieť k všeobecnému vysvetleniu dejov súvisiacich s vlastnosťami kvapalín, plynov a pevných telies. Porovnať a vybrať spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín, plynov a pevných telies.
Rozlíšiť merateľné a nemerateľné vlastnosti telies. Správne použiť pojem fyzikálna vlastnosť. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
7. ročník
Žiak má dospieť k všeobecnému vysvetleniu dejov súvisiacich s teplotou telies, skúmaním premien skupenstiev látok a pojmom teplo. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácii o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
8. ročník
Žiak má dospieť k všeobecnému vysvetleniu dejov súvisiacich so vznikom a šírením svetla. Touto problematikou sa zaoberá časť fyziky – optika. V rámci tematického celku sa žiaci naučia vysvetliť a potrebné údaje zmerať a zaznamenať. Ďalším cieľom je dospieť k všeobecnému vysvetleniu pohybu telies. K splneniu cieľa by sa malo dospieť experimentálne. Dominantnými pojmami sú pokoj, pohyb, vzťažné teleso, trajektória, dráha, rôzne druhy pohybov, rýchlosť, práca a výkon, aplikovať vzťah pre výpočet práce pri riešení úloh, použiť jednotky práce, aplikovať vzťah pre výpočet výkonu pri riešení úloh, použiť jednotky výkonu, vysvetliť pojem pohybová a polohová energia telesa, aplikovať vzťah pre polohovú energiu telesa pri riešení úloh, opísať premenu polohovej energie telesa na pohybovú a opačne. Vzájomné súvislosti medzi jednotlivými veličinami sa vyjadrujú slovne, matematicky a názorne graficky. Žiaci si precvičia meranie dĺžky, času. Na vysvetlenie pojmov je vhodné voliť čo najjednoduchší pojmový aparát, vyberať pojmy, ku ktorým možno dospieť pozorovaním, experimentálnou činnosťou, meraním, spracovaním údajov z meraní, využitie grafickej metódy zobrazovania fyzikálnych závislostí ako matematického modelovania. Cieľom projektov je tvorivé uplatnenie vedomostí žiakov, rozvoj ich schopností prezentovať a obhajovať svoju prácu. Prevládajúcou formou práce na hodinách by mala byť metóda aktívneho poznávania žiakov. Cieľom je tvorivé uplatnenie nadobudnutých vedomostí žiakov, rozvoj ich schopností prezentovať a obhajovať svoju prácu.
Školský učebný plán
Modul 1 – klasické triedy
Modul 2 – posilnenie vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami – Matematika a prírodovedné predmety
Modul 3 – posilnenie vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb – Športová príprava
Modul 4 – triedy pre intelektovo nadaných žiakov
| Predmet | Ročník | Počet hodín | |||
| Modul 1 | Modul 2 | Modul 3 | Modul 4 | ||
| Fyzika | 6. | 1 | 1+1 | 1 | 1+1 |
| Fyzika | 7. | 1+1 | 1+1 | 1 | 1 |
| Fyzika | 8. | 2 | 2 | 2 | 2 |
| Fyzika | 9. | 1+1 | 1+1 | 1+1 | 1+1 |
Charakteristika predmetu CHE
Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.
Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
7. ročník:
Učivo 7. ročníka je zamerané na poznanie chémie ako vedy a jej predmet skúmania. Žiak sa oboznámi so skúmaním vlastností látok, ich delením, spozná chemické látky a zmesi používané v domácnosti či v praktickom živote. Učivo sa zaoberá tiež významom vody a vzduchu pre život človeka, živočíchov a rastlín a následkami ich znečisťovania pre životné prostredie. Nevyhnutnou súčasťou učiva sú zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Žiak sa oboznámi s chemickými reakciami a ich využitím v bežnom živote. Východiskom k tejto problematike je rozlišovanie fyzikálnych a chemických dejov. Jednoduché chemické reakcie si žiak osvojí s využitím názorných modelov bez použitia chemických značiek a vzorcov. Pozornosť je venovaná dôležitým znakom chemických reakcií ako je ich energetická stránka, rýchlosť priebehu, vplyv teploty, plošného obsahu reaktantov a katalyzátorov.
8. ročník:
Učivo 8. ročníka nadväzuje na učivo 7. ročníka, kde žiak spoznal delenie látok na chemické látky a zmesi. Oboznámi sa so zložením látok, ich delením na prvky a zlúčeniny, časticovým zložením látok. Spozná význam objavu periodickej sústavy prvkov. Učivo sa zaoberá tiež významnými chemickými prvkami a zlúčeninami, ich vlastnosťami, použitím a významom pre ľudský organizmus. Žiak sa naučí prakticky zistiť, či je roztok kyslý, neutrálny alebo zásaditý. Zopakuje si učivo o chemických reakciách a spozná podstatu neutralizácie a redoxných reakcií. Neoddeliteľnou súčasťou učiva budú chemické výpočty. Žiak sa naučí používať nové veličiny a určovať zloženie roztokov.
9. ročník:
Učivo 9. ročníka nadväzuje na učivo 8. ročníka, kde žiak spoznal časticové zloženie látok, periodickú sústavu prvkov, významné chemické prvky a zlúčeniny, chemické reakcie či chemické výpočty. V úvode 9. ročníka si žiak prehĺbi učivo o chemických výpočtoch. Oboznámi sa s organickými zlúčeninami, ich vzorcami a reťazcami, druhmi väzby v ich štruktúre. Učivo sa zaoberá jednoduchými uhľovodíkmi a derivátmi uhľovodíkov, ich štruktúrou, vlastnosťami a významom pre človeka. Spozná prírodné látky, cukry, tuky a bielkoviny, ich zloženie a vlastnosti, význam vitamínov, enzýmov a hormónov pre ľudský organizmus. V učive majú dôležité miesto aj organické látky, ktoré sa používajú v bežnom živote. Sú to plasty, syntetické vlákna, mydlá, saponáty, kozmetické prípravky, pesticídy, lieky.